PAPRAĎ

Paprade majú niekoľko druhov, sú bežnou súčasťou slovenských lesov, pralesoch a taktiež v prípade niekoľkých kultivarov sú vďačným objektom záujmu aj v našich záhradách. Poskytujú totiž presne to, čo potrebujeme. Hustú zeleň na mieste, kde sa iným rastlinám veľmi nedarí. Papraď má charakteristický rast zložitých listov, ktoré vyrastajú na spôsob koruny paliem. Zo stredu nahor s postupným prehýbaním. Vyvíjajú sa netradične schúlené do skrútenej “ulity”.

Pretože sa papraďorasty vyvinuli v tieni obrovských ihličnanov, ktoré v dobe dinosaurov dominovali nad krajinou, všeobecne majú rady nepriame svetlo. Vďaka tomu sa stávajú vynikajúcim riešením do oblastí vašej záhrady, ktoré sú tienisté – a frustrujúce na vyplnenie, pretože toľko rastlín chce len slnko, slnko a ešte viac slnka. Samozrejme, že z každého pravidla existujú výnimky. Niektorým druhom – ktoré môžu byť vždy zelené alebo opadavé – sa dobre darí v slnečných oblastiach.

Jediným pravidlom pre pestovanie papradí je udržiavať ich vlhké – teda väčšinu odrôd. Mnoho papradí sa pestuje tak ľahko, že sa môžu stať až nepríjemnými a šíria sa tam, kde ich nechcete mať, pokiaľ na ne nebudete dohliadať. Či už sú pestované na slnku alebo v tieni, takmer vždy chcú pôdu s vysokou organickou hmotou, ktorá je vlhká. Ideálny je napríklad detrit, resp. nadložný humus. Vrchná vrstva z organickej hmoty zabezpečí, že vaše rastliny budú dobre „živené“. Majte na pamäti, že vo všeobecnosti uprednostňujú pôdu, ktorá je skôr kyslejšia ako zásaditá.

KALENDÁR STAROSTLIVOSTI O ZÁHRADNÉ PAPRADE

  • skoro na jar – rozdeľte alebo presaďte rastliny, hneď ako sa objaví nový rast, a dobre ich zavlažujte, pretože uprednostňujú rovnomerne vlhkú pôdu. Hnojte opatrne hnojivom s pomalým uvoľňovaním alebo použite organický mulč. Nedávno vysadené paprade sa môžu objavovať pomaly, ale buďte trpezliví.
  • v polovici jari – ak zrážky nie sú dostatočné na udržanie vlhkosti pôdy, dôsledne ju polievajte. Naneste 5 cm hrubý kompost z kompostovaných listov alebo borovicových ihiel.
  • neskoro na jar – sledujte poškodenie slimákmi a podľa potreby ošetrujte.
  • v lete – podľa potreby pokračujte v pravidelnej zálievke, aby ste udržali vlhkosť pôdy.
  • na jeseň – keď lístie po silnom mraze odumrie, orežte lístie späť na úroveň pôdy. Keď pôda zamrzne, zamulčujte ju, aby ste chránili rastliny pred zimným vyvrátením z pôdy.

ASTILBE

Astilbe, kvitnúca rastlina určená do tieňa s metlinovou stonkou kvetu, ktorá pôsobí krehko a bude pútať aj zrak. O to viac, ak je hustejšie nasadená. Je vhodnou voľbou na miesta, ktoré sú širšie. Menej vhodná môže byť k mladým heuchéram v tesnej blízkosti, keďže by ich mohla “dusiť”. Vyžaduje si zálievku v časoch, keď je dlhšie sucho. Nemožno ju teda ponechávať počas letných dní bez záujmu. Napriek tomu je rastlina nenáročná a vydrží roky.

Astilby sú spoľahlivé a trvácne trvalky, ale delenie každých pár rokov im prospieva. Týmto spôsobom zregenerujete svoju rastlinu a zvýšite ich počet v záhrade. Astilby rozdeľte na jeseň po odkvitnutí alebo skoro na jar. Pred zasadením do voľnej pôdy rozdelené rastliny zasaďte do pestovateľského kvetináča, kým trochu nezregenreujú

Astilby sú spoľahlivé a trvácne trvalky, ale delenie každých pár rokov im prospieva. Týmto spôsobom zregenerujete svoju rastlinu a zvýšite ich počet v záhrade. Astilby rozdeľte na jeseň po odkvitnutí alebo skoro na jar. Pred zasadením do voľnej pôdy rozdelené rastliny zasaďte do pestovateľského kvetináča, kým trochu nezregenreujú

HEUCHERA Heuchera je rastlinkou, ktorá ak sa objavuje vo výpredaji supermarketov, nemálo záhradkárov sa postará, že už doobeda v ponuke nie je. Heuchera je krásna rastlina, ktorej množstvo farebných variácií môže vytvoriť úžasnú kombináciu. Je nenáročná a najmä mrazuvzdorná podľa odrody až do -30°C. To hlavné je jej pestrosť a hustota.

Majú vykrajované mnohopočetné listy s jasným žilkovaním. Heuchery sme si už predstavili v inom článku. Heuchera môže byť vzrastovo podobná ako hosta, prípadne menšia. Vyberajte preto aj podľa odrody.

Ako pestovať heucheru

  • Umiestnenie
  • Uprednostňuje polotieň, hoci niektorým kultivarom sa darí viac na slnku.
  • Zemina
  • Vhodná je dobre priepustná zemina, priemerne výživná, vlhká a zároveň dobre oddrenážovaná. Pri výsadbe do ťažkých ílovitých pôd je treba do zeminy primiešať kompost alebo listovku, aby sa zemina odľahčila.
  • Zálievka
  • Vo vegetačnom období stačí priemerná zálievka. Vhodné je, ak rastlina rastie v prirodzene vlhkej pôde, nie však premočenej.
  • Hnojenie
  • Na jar sa im môže pridať trochu organického hnojiva.

    HOSTA

    Jedna z najlepších volieb, ktorú môžete spraviť, ak chcete záhradu bez údržby a náročnej staroslivosti. Hosta skrášľuje aj predzáhradky opustených domov celé desaťročia zanedbávania. STretli sme sa s ňou napríklad v dedinke Kľačany, kde v jednom veľmi dlho opustenom dome bez akejkoľvek údržby skrášľovala záhradu a pôsobila dojmom, akoby ju niekto aspoň pre túto rastlinu udržiaval. Každú zimu prichádza o listy, no kľúčové sú korene, ktoré sa každú jar postarajú o vyrašenie nádherných srdcových listov.

    Hosta má viacero druhov. Sfarbenie môže kombinovať aj niekoľko odtieňov zelenej farby navzájom. Obľúbené sú jasne zelené, alebo rôzne kombinácie dvojfarebných odtieňov na jednej rastline. Má bohaté listy, zvláda mrazy a to najzaujímavejšie sa objavuje na rastlinkách, ktorým sa bude v záhrade dariť. Vyrašia na dlhých stonkách kvety farebnej škály od bielej po fialovú. Čím tmavšie listy, tým vhodnejší temnejší tieň. Hosta je nádherná rastlina, ktorú môžete kombinovať s vyššími rastlinami do tieňa. Zvoľte preto mladým rastlinám priestor viac vpredu, kým dozadu umiestnite niečo, čo presiahne priemernú výšku 40 cm u host.

    LYSIMACHIA

    Lysimachia nummularia je zaujímavá pôdopokryvná trvalka so sýto zeleným listom. Listy sú protistojné, okrúhle, svetlej zeleno žltej farby. Kvitne od júna drobnými žiarivo žltými kvetmi. Je mrazuvzdorný do -28°C. Najvhodnejšie je polotienisté až tienisté stanovisko. Pôda by mala byť humózna, vlhká, ale dobre priepustná, ktorá v lete nepresychá. Čerkáč sa vysádza ako pôdopokryvná trvalka, alebo k jazierkam, kde môže rásť na okraji brehu. Môžeme ho vysadiť aj do črepníka, kde bude prevísať cez okraj. Čerkáč (vrbina česky) potrebuje výživné a priepustné pôdy, ktoré sú však dostatočne zalievané. Je citlivý na sucho.

    Čercháč bodkovaný je pôvodne lúčna rastlina Európy, ktorá je vhodná do vidieckych záhrad na rozžiarenie prázdnych nevľúdnych miest. Lysimachia punctata kvitne počas celého leta a jej zlatožlté kvety sú lákadlom pre včely aj motýle. Na vhodnom mieste má Čercháč bodkovaný sklony k splanievaniu a pleveleniu, preto treba jeho rast kontrolovať a usmerňovať. Pri manipulácii používame ochranné rukavice, dotyk s rastlinou môže vyvolať u menej odolných alebo alergických ľudí podráždenie kože.

    DIGITALIS

    Digitalis - náprstník je dokonalá solitérna trvalka kvitnúca v lete. Rast je veľmi kompaktný a rastliny kvitnú prvým rokom. Farba kvetu u daného kultivaru je ružovo-fialová. Kvety sa objavujú počas letných mesiacov, preto sa výborne kombinuje s ružami, popínavými plamienkami, dračíkmi, vysokými zvončekmi, šalviami, veronikami, margarétami a okrasnými, neskôr kvitnúcimi cesnakmi. Je to trvalka vhodná najmä prírodne a rozvoľnene pôsobiace výsadby, do záhonov s inými vyššími druhmi. Ideálne sa jej darí na stanovištiach s rozptýleným svetlom. Na pôdu je nenáročná, extrémne sucho však neobľubuje.

    Náprstník červený je trvalka, ktorej pôvodný druh rastie prirodzene v západnej Európe. U nás je zdomácnel, rastie v svetlých lesoch, alebo na ich okrajoch, od podhorského až po horský stupeň. Je jedovatá i liečivá zároveň. Rastliny tvoria prízemné ružice listov, ktoré sú z rubovej strany šedo plstnaté.

    SRDCOVKA

    Táto nádherná a krehko pôsobiaca trvalka, bola kedysi bežnou súčasťou záhrad. Aktuálne sa do nich vracia, obľuba tejto rastliny opäť narastá. Pestovať ju možno v tradičnej vidieckej aj modernej mestskej záhrade.

    To, čím srdcovka (Dicentra) upúta, sú predovšetkým pôvabné kvety v tvare srdiečok. Najčastejšie sú ružové, pestujú sa však aj kultivary s kvetmi bielymi. Pôvab kvetov zvyšuje aj to, že sú usporiadané v strapcovitých súkvetiach. Staršie rastliny, ktoré majú vytvorené ideálne podmienky vytvárajú množstvo súkvetí. Pohľad na rastlinu v čase kvitnutia je kúzelný.

    Srdcovka je pôvodne divoko rastúca, lesná rastlina. Pochádza z Ázie a Ameriky. Vďaka šľachteniu sa dostala do európskych záhrad a veľmi rýchlo aj do rebríčka obľúbených okrasných rastlín. Najčastejšie sa v záhradách pestuje srdcovka nádherná (Dicentra spectabilis). Rastlina je vysoká asi 100cm. Súkvetia sa objavujú uprostred sviežo zelených a jemných listov, často koncom apríla a v máji. Po odkvitnutí rastlina niekedy vytvára semená a postupne žltne a zaťahuje do dužinatých koreňov. Rastlina teda nehynie, ako by ste si možno mysleli, ale končí svoje vegetačné obdobie, aby opäť počas nasledujúcej jari vypučala a vykvitla. Raritou sú kultivary so zlatožltými listami, ktoré zaťahujú o niečo neskôr.

    Srdcovka nádherná prosperuje v záhradnom priestore na polotienistom mieste. Nebude sa jej dariť na veľmi slnečnom a vysychavom mieste, ani tam, kde je hlboký tieň. Živorí na miestach pod plytko koreniacimi drevinami. Obľubuje humózne, kypré, mierne kyslé a priepustné pôdy, ideálne mierne vlhké. Po dobrom zakorenení znesie aj suchšiu pôdu. Aj napriek tomu je však vhodné rastlinu po vypučaní začať viac zavlažovať. Dajte však pozor, srdcovka je veľmi krehká a silnejší prúd vody ju môže poškodiť. Je to inak pestovateľsky nenáročná a dlhoveká záhradná trvalka. Tešiť sa z nej môžete veľa rokov.

    LIGULARIA

    Ligularia dentata 'Pandora' je výnimočná novinka z roku 2016, kultivar vyznačujúci sa nízkym kompaktným rastom s výškou 35-40 cm, bordovými listami a žltými kvetmi. Oválno-srdcovité, mierne zúbkované listy vo farbe čokolády môžu mať aj 10 cm. V záhradách a parkoch nájde využitie ako skupinová alebo výplňová rastlina, ktorá ohromí kvetom a dekoratívnym listom. Vyhovuje jej polotienisté stanovište s dostatkom vlahy v okolí jazierok a miest, ktoré sú vlhké, až podmáčané. Pôdy by mali byť dobre zásobené živinami, nepresychajúce.

    HORTENZIA

    Hortenzia je elegantná krovitá trvalka, ktorá svojim starodávnym šarmom priťahuje pozornosť. Kvitne nádhernými súkvetiami, ktoré sa počas leta stávajú stredobodom záhrady a vytvárajú v nej nezameniteľnú atmosféru. Hortenzie sú pritom nenáročné na pestovanie, tolerujú takmer akúkoľvek pôdu a dokážu produkovať bohaté a dlhotrvajúce kvitnutie. V záhradnom dizajne sa tieto trvalky dorastajúce od desiatok centimetrov až do 3. metrov (podľa druhu hortenzie) používajú ako solitéry, v spoločných výsadbách v záhonoch no aj v kvetináčoch.

    Hortenzia je pomerne odolná a pestovateľsky nenáročná trvalka. Najdôležitejšími faktormi pre úspešné pestovanie hortenzie sú polotienisté stanovisko (ideálne s obedňajším tieňom a ranným a večerným slnkom) a dobre priepustná pôda. Táto rastlina obľubuje stredne vlhké pôdy, takže pri dlhšom období bez zrážok si vyžaduje hlbokú zálievku dva krát týždenne a to najmä počas letného kvitnutia (polievame vždy skoro ráno alebo neskoro večer a vyhýbame sa polievaniu listov alebo kvetov). Hortenzia má rada vlhkú, no nie premočenú pôdu a preto jej vyhovujú priepustné pôdy, z ktorých prebytočná voda okamžite odtečie a ktorá ju tak ochráni pred hnilobou koreňov a mrznutiu vody pri koreňoch v zime. Hortenzia sa prispôsobí každému typu priepustnej pôdy s dostatkom živín a tolerantná je aj k rôznemu pH pôdy. Ak je pôda dostatočne výživná, na podporu kvitnutia hortenzia nepotrebuje žiadne hnojenie, no pri chudobnejších pôdach je vhodné pridať na jar vrstvu kompostu alebo vyvážené tekuté hnojivo v apríli a v júni. Ak je už hortenzia dostatočne zakorenená väčšinou si vystačí s vlahou zo zrážok a okrem občasného zostrihu si nevyžaduje inú údržbu.

    Farba kvetov niektorých druhov hortenzie (vrátane najznámejšej hortenzie kalinolistej a hortenzie pílovitej) sa mení v závislosti od pH pôdy od modrej (v kyslých pôdach s pH menej ako 5,5) cez ružovú, až po červenú (v zásaditých pôdach). Je to spôsobené väčšou mierou vstrebávania hliníka z pôdy s nižším pH, čo sa prejavuje modrým sfarbením kvetov hortenzie. Sfarbenie kvetov sa dá v dlhodobom horizonte (mesiace) zmeniť úpravou pH pôdy (zvýšenie pH napríklad pridaním vápenca či popola a zníženie pH pridaním rašeliny).

    • Sadenie:
    • Hortenziu sadíme v pomerne veľkých rozstupoch (1 - 3 m), pretože niektoré kultivary sa v dospelosti rozrastú až do 3-metrovej výšky aj šírky. Pôda na výsadbu hortenzie by mala byť bohatá na živiny a dostatočne priepustná. V prípade chudobnej pôdy je potrebné pridať do výsadbovej jamy kompost alebo záhradný substrát.
    • Strihanie:
    • Ako náhle sa hortenzia po výsadbe príjme, nepotrebuje už veľa údržby. Výnimkou je strihanie, pričom je dôležité vedieť ako a kedy strihať hortenziu. Hortenzie najbohatšie kvitnú ak ich necháte rásť do ich prirodzeného tvaru a výšky a rezom odstraňujete len staré a poškodené konáre. Ak ich však chcete tvarovať, dôležité je správne načasovanie rezu. Odstraňovanie už odkvitnutých kvetov hortenzie počas leta povzbudzuje rastlinu k opätovnému rastu a kvitnutiu. Na jeseň však už odkvitnuté kvety neodstraňujeme, pretože by sme stimulovali rast nových výhonkov, ktoré by počas zimy omrzli.
    • Rozmnožovanie:
    • Hortenziu si môžeme rozmnožiť najjednoduchšie pomocou odrezkov. Na rozmnožovanie sú najvhodnejšie mladé, koncové výhonky s listami. Výhodou mladých odrezkov je, že ich na jar môžeme použiť väčší počet bez toho, aby sme narušili materskú rastlinu. Odrezky by mali byť zdravé, silné a bez kvetných pukov, ktoré by ich zbytočne vyčerpávali. Dĺžka mladých odrezkov by mala byť 15 - 20 cm. Mladé výhonky zakorenia po dvoch až štyroch týždňoch. Po zakorenení môžeme odrezky presadiť na ich stále miesto v záhrade, prípadne v kvetináči.
    • Prezimovanie:
    • Hortenziu pred zimou nastelieme slamou alebo čečinou aby sme ju ochránili pred mrazmi. Alternatívne môžeme použiť aj mulč (drevnú štiepku, kôru,...), no pri vlhkej zime hrozí pri jeho použití zahnívanie základne rastliny. Niektoré časti rastliny môžu napriek zatepleniu pri tuhších mrazoch namrznúť, takže síce prídete o časť skorého kvitnutia no podzemná časť hortenzie aj tak prežije a rastlina bude kvitnúť, i keď neskôr v lete

    RHODODENDRON

    Rododendrony sú nádherné a majestátne rastliny. Väčšina z nich pochádza z Ázie, no vo voľnej prírode ich môžeme nájsť na celej severnej pologuli. Už po stáročia sú súčasťou našich záhrad vďaka ich krásnemu olisteniu a výrazným, veľkým kvetom kvitnúcim na jar v odtieňoch ružovej, fialovej, červenej a bielej. Táto tieňomilná rastlina nie je pritom pestovateľsky náročná, keďže na to, aby prosperovala jej stačí len vhodné polotienisté stanovište s dostatkom vlhkosti a kyslá, priepustná pôda bohatá na živiny.

    V súčasnosti existujú tisícky variet pôvodných druhov rododendronov a ich hybridov rôznych veľkostí, tvarov, farieb a vlastností. Od trpasličích, plazivých, cez stredne veľké až po rododendrony veľkosti menšieho stromu, od kvetov v tvare gule, cez zaoblené kvety až po štruktúrované tvary kvetov, rododendrony si nájdu miesto v každej záhrade.

    Rododendrony môžeme vysádzať počas celého roka, no najvhodnejším obdobím na výsadbu je jar, keď už nehrozia mrazy. Najvhodnejšie je pre ne polotienisté stanovište (ideálne pod stromami), s dostatkom vlahy. Rododendrony znesú na pár hodín i priame slnko, pričom platí že rododendrony s menšími listami (napr. azalky) znášajú slnko lepšie. Stanovište v úplnom tieni by spôsobilo, že rododendrony by nekvitli. Rododendrony neznášajú trvalo premočenú pôdu, takže miesto na výsadbu by nemalo byť v priehlbine.

    Zloženie a priepustnosť pôdy je pre rododendrony veľmi dôležitá. Obľubujú kyslé pôdy (pH medzi 4,5 a 6 ). Indikátorom nedostatočne kyslej pôdy sú žltnúce listy so zelenými žilkami. Ak sa takéto príznaky objavia, substrát môžete okysliť napríklad okyslovačmi na báze sulfidov železa (vyhnite sa sulfidom hliníka, ktoré sú pre rododendrony toxické). Kvôli pH by nemali byť rododendrony umiestnené blízko betónových múrov a chodníkov, keďže betón zvyšuje zásaditosť pôdy.

    Rododendrony a azalky nie sú náročné na starostlivosť, no keďže majú plytkú koreňovú sústavu, sú náchylnejšie na dlhšie obdobia sucha a je ich potrebné častejšie polievať (najmä počas obdobia teplých slnečných dní). Preto je vhodné okolo rastliny nastlať mulč z borovicovej kôry (5-10 cm hrubá vrstva, ktorá sa však nedotýka kmeňa), ktorý zabraňuje vysušovaniu pôdy. Rododendrony a azalky nie sú náročné ani na hnojenie. Ak majú výživnú pôdu, zaobídu sa úplne bez hnojenia. V menej výživných pôdach môžeme aplikovať hnojivo v predjarnom období, no len vo veľmi obmedzenom množstve v porovnaní s inými rastlinami, pretože nadbytočné hnojenie by mohlo viesť k poškodeniu koreňov a listov. Po odkvitnutí môžeme suché kvety opatrne odstrániť a podporiť rast rododendronu tak, že sa vyhneme tvorbe semien.

    Verím že ste si našli niečo zaujímavé v tomto článku a niektorú z týchto úžasných trvaliek umiestnite na Vašu záhradku. :-)